Senior

28. září 2007 v 20:15 |  Starostlivosť
Senior
Starnutie je individuálna záležitosť. Niektoré kone zostarnú v 15-tich rokoch, iné až v 25-tich. Starnutie čiastočne ovplyvňuje aj genetika, napríklad poníci a arabi sa dožívajú priemerne vyššieho veku ako ostatné plemená. Významný podiel na starnutí má výživa, hygiena, starostlivosť o zdravotný stav (dôležité sú vakcinácie, odčervovanie, starostlivosť o chrup, výživa), prostredie a práca.
Obzvlášť pri starších koňoch je nutné sledovať chrup. Dochádza k jeho opotrebovaniu a strate zubov, čo znižuje schopnosť žuť potravu. Nedostatočne spracovaná potrava vedie k zvýšenému riziku zažívacích problémov a kolík. Prejavom starnutia je často aj ochorenie pohybového aparátu, hlavne osteoartróza. Fyzickými príznakmi starnutia sú pohybové problémy spojené s artrózou, strata hmotnosti a vitality, šedivenie chlpov okolo očí, uší a na čele.
Staršie kone zväčša zle znášajú chladné počasie, znižuje sa ich odolnosť voči vnútorným parazitom, vírusovým a bakteriálnym ochoreniam, problémové sú pre ne aj stresové situácie. Tieto kone sú menej priebojné ako mladší kolegovia, preto najmä v prípade spoločného ustajnenia treba sledovať ich spotrebu krmiva, nakoľko si často svoj podiel už nedokážu vybojovať. Ideálne je mať ustajnené staršie kone spolu. Rovnako im veľmi neprospieva ani výbeh alebo pastvina s mladými koňmi. Okrem dostatku vhodného kŕmenia staršie kone potrebujú aj pokojnejšiu atmosféru.
Bolesti a znížená pohyblivosť môže znižovať chuť prijímať potravu. Znižuje sa aj efektivita metabolizmu, vzrastá potreba zachovania energie pre základné životné pochody. Schopnosť tráviť vlákninu ako aj produkcia žalúdočných kyselín, enzýmov a pohyblivosť čriev sa znižuje.
Ďalej sa znižuje využiteľnosť fosfátov, klesá schopnosť produkcie a absorpcie vitamínov skupiny B a vitamínu C. Pri nízkej hladine vitamínu C môže byť kôň náchylný na rôzne vírusové a bakteriálne infekcie. Do kŕmnej dávky je potrebné denne pridávať 5 - 10 g vitamínu C.
Starší kôň vyžaduje viac kvalitného proteínu, vápniku a fosforu. Kŕmna dávka musí mať vyššiu energetickú hodnotu. Dávka pre staršieho koňa by mala obsahovať 12 - 14 % bielkovín, 0,3 % fosforu a 0,3 - 1 % vápniku.
Základom je samozrejme kvalitné seno. V lete je najvhodnejšia celodenná pastva, v zime kvalitné lúčne seno. Ovos sa upravuje podľa individuálnej potreby koňa (miaganie a podobne). V prípade chladného počasia je vhodné pridávať do večerného kŕmenia 0,5 - 0,7 kg spareného šrotu. Podáva sa aj rastlinný olej pre zvýšenie energetickej hodnoty kŕmnej dávky, 60 ml/100 kg živej hmotnosti koňa. V prípade starších koní by vyššie množstvo nemuselo byť využité a zbytočne by spôsobilo hnačky. Pre chutné obohatenie kŕmnej dávky môžeme pridať kŕmnu repu.
Minerálne látky: vhodné je dopĺňať vápnik, fosfor a horčík.
Vitamíny: prídavok komplexu vitamínov skupiny B, vitamínu C a E, prípadne koenzým Q10 a omega-3 mastných kyselín.
Dôležité je sledovať zdravotný stav pečene a ľadvín. V prípade ich ochorenia alebo nesprávneho fungovania sa znižuje množstvo proteínov, vápniku a fosforu v kŕmnej dávke. Nemala by obsahovať žiaden tuk a je vhodné zvýšiť množstvo sacharidov pre podporu a udržiavanie hladiny krvnej glukózy. Pečeň je miestom syntézy vitamínov, preto je v tomto prípade dobré obohatiť kŕmnu dávku o komplex vitamínov skupiny B a o vitamín C.
Keďže 90% starších koní trpí artrózou, je vhodné podávanie kolagénneho hydrolyzátu a glykosaminoglykanov. Sú to látky, ktoré zlepšujú zdravotný stav pohybového aparátu, zvyšujú pohyblivosť koňa a predlžujú jeho aktívny vek.
Počet komentářů: 2
 

Voltiž

28. září 2007 v 20:13 |  Jazdecký šport
Volltižné jazdenie je súťažná disciplína, ktorá umožňuje voltižérom v harmónii s koňom prejaviť vlastnú osobnosť prostredníctvom gymnastických a umeleckých prvkov.Voltiž bola uznaná ako jedna zo 7 jazdeckých disciplín Medzinárodnou jazdeckou federáciou v roku 1983.Voltiž je akrobatické a gymnastické cvičenie prevedené na cválajúcom koni. Kôň je vedený lonžérom a pohybuje sa na 12-14 metrovom kruhu.Voltiž pomáha naučiť sa udržiavať rovnováhu a súhru s pohybom koňa, tak ako aj všeobecnú športovú zdatnosť. Keď chcete cvičiť voltiž, nepotrebujete vedieť jazdiť, ale Voltiž vám môže veľmi pomôcť zdokonaliť vaše jazdecké schopnosti. Cvičenie pozostáva z rôznych cvikov, ktoré sú vzájomne prepojené a tvoria jeden celok - povinnú resp. voľnú zostavu.Všetci voltižéri majú možnosť starať sa o koňa bez toho, aby náklady na koňa znášali sami. Mesačné príspevky platia do voltižného klubu a náklady na tréning a starostlivosť o koňa sú rozdelené medzi celú skupinu. Byť súčasťou voltižnej skupiny znamená aj veľkú zábavu. Cvičí sa na hudbu v skupinách, ale je tu taktiež možnosť prejaviť sa individuálne alebo v dvojiciach.Voltiž v sebe ideálnym spôsobom spája záujem detí a mládeže o kone so všestrannou pohybovou výchovou. Pozornosť sa pritom venuje mnohým telesným schopnostiam ako je koordinácia, rovnováha, pohyblivosť, švihová a podporná sila. Nie je to však iba šport na koni. Je to aj denné zaobchádzanie s koňom a povinnosti a úlohy, ktoré súvisia so starostlivosťou o koňa. Kôň predsa nie je neživé cvičiace náradie, ktoré sa po docvičení odloží do náraďovne. Oveľa viac je neodlučiteľným partnerom voltižéra a má svoje potreby a nároky.
Niektorí ľudia vidia počiatky voltiže v starodávnych Rímskych hrách, ktorých súčasťou bola i ukážka akrobacie na cválajúcom koni. Iní zase považujú za korene voltiže tanečníkov s býkmi z antickej Kréty. Každopádne však ľudia už viac ako 2000 rokov predvádzajú na chrbte koňa rôzne akrobatické prvky. Aj v období renesancie a stredoveku môžeme nájsť jasné odkazy na voltiž v podobe rôznych cvičení na chrbte cválajúceho koňa. Dnešný názov voltiž pochádza z francúzskeho "La Voltige", ktorý sa udomácnil v období renesancie, kedy rôzne akrobatické cviky na cválajúcom koni slúžili ako príprava na súboje rytierov a šlachty.Historicky najbližšia podoba dnešnej voltiže je nepochybne datovaná do roku 1920, kedy sa uskutočnili Olympijské hry v Antverpách. Voltiž bola prezentovaná ako "Akrobacia na koni" Jazdeckej kavalérie.Súčasná podoba voltiže vznikla v povojnovom Nemecku, aby zoznámila deti s jadzeckým športom. V roku 1983 sa voltiž stala jednou zo 7 jazdeckých disciplín plne akceptovaných Medzinárodnou jazdeckou federáciou (FEI) a prvé Majstrovstvá sveta vo voltiži sa uskutočnili vo Švajčiarsku v roku 1986.
Vo voltíži sa konajú nasledujúce druhy súťaží:
  • súťaž jednotlivcov
  • súťaž dvojíc
  • súťaž skupín

Pravidlá (skrátené)

  • Voltížne kone
    • Kôň na medzinárodných pretekoch musí mať aspoň 7 rokov, na národných pretekoch aspoň 5 rokov
    • Všetky zostavy vo všetkých kolách musia byť prevedené na jednom koni a s jedným lonžérom
    • Kôň môže v jednom súťažnom dni štartovať najviac s jednou skupinou a dvoma jednotlivcami. Štyria jednotlivci sa rátajú ako jedna skupina, dvojica sa ráta, ako dvaja jednotlivci
  • Lonžér
    • Pri súťaži voltížnych skupín je lonžér členom skupiny, ale nepodlieha vekovému limitu a musí byť starší ako 18 rokov. Hoci je lonžér členom skupiny, môže mať inú štátnu príslušnosť ako členovia skupiny.
    • Náhradný lonžér alebo lonžér iného koňa môže štartovať len z dôvodu choroby pôvodného lonžéra, potvrdenej lekárom.
    • Voltížna skupina Voltížna skupina sa skladá z lonžéra, koňa a šiestich voltižérov a môže mať jedného náhradného voltižéra.Súťaž pozostáva z povinnej zostavy a z voľnej zostavy. Zostavu možno odcvičit v cvale alebo kroku. Zostava odcvičená v kroku sa hodnotí polovične oproti zostave v cvale. Na koni môžu byť najviac traja voltižéri v kontakte s koňom musia byť aspoň dvaja voltižeri. Cviky odcvičené bez splnenia tejto podmienky sa nehodnotia.
Známky za povinnú zostavu
    • 10 - výborne
    • 9 - veľmi dobre
    • 8 - dobre
    • 7 - dosť dobre
    • 6 - uspokojivo
    • 5 - dostatočne
    • 4 - nedostatočne
    • 3 - dosť zle
    • 2 - zle
    • 1 - veľmi zle
    • 0 - neprevedený cvik alebo výsledok zrážok
História voltiže na Slovensku
Začiatkom 60-tych rokov vznikajú u nás prvé voltižné oddiely pod vedením Ing. Štefana Čulena. Zároveň sú vypracované voltižné pravidlá, ktorými sa riadili voltižéri v celej ČSSR. Voltižné skupiny vystupovali najprv v rámci ukážok pri jazdeckých podujatiach. V 70-tych rokoch sú organizované prvé majstrovstvá Slovenska, Čiech a ČSSR. Koncom 80-tych rokov sa u nás prechádza na cvičenie podľa medzinárodných pravidiel a v roku 1988 sa zúčastňujeme majstrovstiev sveta v Ebreichsdorfe (Rakúsko). Od tohto momentu naši voltižéri nechýbali na žiadnych veľkých medzinárodných podujatiach. Výborné výsledky sme dosiahli v USA, Kanade, Argentíne, Brazílii, Švédsku, Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Anglicku, Maďarsku, Poľsku, Taliansku...
139653
Přidat komentář

Ustajnenie

21. září 2007 v 16:14 |  Zaujímavosti
Stajňa
Pôvodným domovom koní je obrovský priestor s dostatkom trávy, čerstvého vzduchu, premenlivým počasím a možnosťou neustáleho pohybu. Stajňa nie je ideálnym riešením pre koňa, ale skôr pre pohodlie človeka. Je fakt, že domestifikácia koní na nich zanecháva stopy, ale aj napriek tomu sú prirodzené požiadavky koní potlačené. Priestor na behanie. Áno, snažíme sa ich púšťať do výbehov, ale už to je svojim spôsobom obmedzujúce, rovnako ako kŕmenie niekoľkokrát denne. Kone sa vo voľnosti popásajú prakticky stále. Ďalej je to uzatvorený priestor, v ktorom je často málo svetla a nekvalitný vzduch. Ak máme koňa v stajni, musíme si uvedomiť, že pôsobíme proti jeho prirodzenosti, a snažiť sa to čo najviac vykompenzovať. Kôň je takto náchylnejší na rôzne ochorenia, citlivejší psychicky a podobne. Preto je dôležité mu toto prostredie maximálne spríjemniť a snažiť sa ho čo najviac prispôsobiť jeho prirodzeným podmienkam.
Existuje niekoľko typov ustajnenia a každé má svoje opodstatnenie podľa využitia koňa.
Voľné ustajnenie
Toto ustajnenie sa používa najmä v žrebčincoch a podobných zoskupeniach (napr. ranče zameriavajúce sa na plemenitbu). Kone sú tu rozdelené do celkov, v ktorých zotrvávajú dlhšiu dobu, ako napríklad matky so žriebätkami, mladé kone pred obsadaním a podobne. Voľná stajňa je jeden veľký priestor, v ktorom sú pri stenách umiestnené žľaby, napájačky a krúžky na uviazanie koní. Na zemi je hlboká podstielka, zväčša slama, ktorá sa mechanicky vyváža raz za určité obdobie (samozrejme s prihliadnutím na zdravie koní). Tu zvieratá väčšinou trávia veľmi málo času. Zväčša sú na pastvine a v stajni sú len za nepriaznivého počasia alebo na noc.
Na tomto istom princípe funguje aj vonkajší odchov. Stajňu nahrádza len prístrešok, kam sa koňom nosí kŕmenie a chráni ich pred nepriaznivým počasím, alebo naopak prílišným slnkom. U nás sa takto chovajú len niektoré plemená koní. Výhoda je jasná. Kone spolu žijú prirodzeným spôsobom, vytvoria si hierarchiu v stáde, majú dostatok pohybu a čerstvého vzduchu. Množstvo potravy záleží od toho, koľko je v stáde koní, aká je veľká pastvina a podobne, ale aj v tomto prípade sa kŕmi klasickým spôsobom. Život koňa v stáde slúži aj ako prevencia psychických porúch, ktoré všeobecne nazývame stajňové zlozvyky.
V prípade mladých koní je to najlepší spôsob ich prirodzeného vývoja. Sú to ideálne podmienky (posilňujú pohybový aparát, pľúca, srdce, tráviaci trakt - pre mladé kone je dôležitý dostatok vlákniny). Za nevýhodu môžeme pokladať to, že tieto kone sa horšie kontrolujú, ošetrujú a ťažšie sa s nimi manipuluje. Záleží však na počte koní v stáde a majiteľoch koní. Ak sa pravidelne venujete aj mladému koňovi, nie je problém s manipuláciou ani ošetrovaním a je to najlepšie, čo pre neho môžete urobiť. Spomínaný problém sa týka najmä veľkých chovných stád. Pri takomto ustajnení je ideálne, ak sa stádo často nemení.
Klasické ustajnenie
Tento spôsob ustajňovania či už v boxoch alebo "štondách" je dnes najviac využívaný. Kone sú zatvorené v stajni. Tento priestor preto musí byť dobre vetraný. Vetranie však neznamená prievan! Ten je pre kone nezdravý. Prúdenie vzduchu by malo byť cca 0,2 m/s (do 14 °C) a v lete až 0,6 m/s (nad 14 °C). Veľmi dôležité je aj svetlo. Na jedného koňa by malo byť v stajni najmenej jedno okno s veľkosťou 1 m2. Ďalej sa musí udržiavať vhodná vlhkosť a teplota vzduchu. Teplota by nemala byť stála. Mala by presne kopírovať vonkajšiu teplotu, stajňa len mierni extrémy z vonka (dážď, vietor a podobne). Len tak zaistíme, že kôň nebude precitlivený a keď ho v zime vezmeme von, že mu to neuškodí. Koňom pri takomto ustajnení narastie dostatočná zimná srsť, takže bez problémov budete môcť chodiť von. Pokiaľ je kôň prechladnutý alebo má iný zdravotný problém, môžete ho na noc dekovať.
Ako sme už spomínali, kone môžu byť v klasických boxoch, alebo v tzv. štondách. Dnes sa už používajú hlavne boxy. Je to uzatvorený priestor, v ktorom sa kôň voľne pohybuje. Štondy sú menšie, nemajú uzatvorené všetky steny a kôň v nich býva uviazaný. Takto má obmedzený aj ten najmenší možný pohyb a slobodu, ktorú má aspoň čiastočne v boxe. Kôň musí byť na takéto uväzovanie aj naučený, aby nedošlo k úrazu. Štondy sa používali v minulosti najmä pre kone, ktoré celé dni pracovali a stajňa slúžila len na kŕmenie a prespávanie.
Minimálny rozmer boxov by mal byť 3 x 3,5 m. Vo vnútri je žľab na jadrové krmivo a napájačka alebo vedro. Seno sa koňom dáva na zem. Je to pre ne najvýhodnejšie aj z bezpečnostného hľadiska aj zo zdravotného.
Ideálne je, ak sú steny boxu z dreva a mreží. Medzi podlahou a drevom by mala byť medzera, alebo dostatočné množstvo otvorov, aby sa v boxe nezadržiaval čpavok. Hornú polovicu boxu tvoria kovové mreže. Je to bezpečné (inak výmena názorov cez boxy nemusí dopadnúť dobre), ale zároveň je vyhovené aj ich zvedavej povahe a majú o všetkom prehľad.
Boxy môžu byť umiestnené priamo vo vnútri stajne, ale skvelé sú tzv. vonkajšie boxy, kedy kôň zvonka vojde priamo do boxu, ktorý má dvere rozdelené na spodnú a vrchnú časť. Cez deň je vrchná časť dverí otvorená - kone majú dostatočný prehľad - a na noc sa zvyčajne zatvára. Veľmi dobrými boxmi sú tie, ktoré koňovi poskytujú klasické útočisko a zároveň z nich môže vyjsť aj von do malého výbehu (každý kôň má svoj výbeh, alebo je pred stajňou väčší spoločný výbeh). Tu však treba dbať na výber koní, ktoré stoja vedľa seba, aby vo výbehoch nedochádzalo k príliš negatívnym výmenám názorov.
Dôležitá je správna podlaha boxu. Mala by byť veľmi jemne šikmá, smerom do uličky, aby odtekal moč a nezadržiaval sa v boxe. Toto sa dá riešiť aj rôznymi drenážami s odtokmi, vtedy podlaha zostáva rovná, záleží od toho, aký materiál je na podlahu použitý. Najvhodnejšie, ale aj najdrahšie sú drevené dlaždice. Výborne izolujú teplo a sú vzdušné. Ďalšou možnosťou sú stajňové tehlové dlaždice alebo zdrsnený betón. V tomto prípade však musíme dbať na dostatočne hlbokú podstielku, aby kone neležali na studenej a tvrdej podlahe. Dnes sa do boxov stále častejšie vkladá guma. Podlaha uličky zostáva zo spomínaného betónu, pretože sa ľahko udržiava a nešmýka sa. Ulička stajne by mala byť široká minimálne 2,5 až 3 m.
Veľmi dôležitá je podstielka. Najviac sa používa slama alebo piliny, stretnete sa však aj s rašelinou, odrezkami kože alebo umelých hmôt. V žiadnom prípade však podstielka nesmie byť prašná a musí mať takú hĺbku, aby sa ňou kôň neprehrabal. Základom je udržiavať ju čistú a suchú!
Krmivo, slama, piliny alebo postroje by sa nemali uskladňovať v stajni, ale v samostatných uzatvárateľných priestoroch. Ak sú slama a seno uskladnené na povale, nemali by sa zhadzovať priamo do stajne, pretože sa tak príliš práši. Rovnako aj hnojisko by malo byť od stajne oddelené. Výhoda takéhoto ustajnenia je jednoznačne, pre nás ľudí, pohodlie, ktoré nám tieto boxy poskytujú. Ľahký prístup ku koňom, jednoduchá kontrola a možnosť sledovania. Nevýhodou je obmedzený pohyb koňa a minimálny kontakt so stádom, obmedzený príjem potravy v niekoľkých dávkach denne. Toto všetko spôsobuje, že kôň sa nudí a vznikajú rôzne stajňové zlozvyky ako klkanie, hodinárčenie, požieranie podstielky a podobne. V uzavretom priestore sa hromadí prach, spóry, plesne, patogénne zárodky, čpavok. Toto všetko je pre kone škodlivé, pretože nie sú zvyknuté na vysokú koncentráciu týchto látok (spôsobujú napríklad COPD, chrípku, trichofytózu a iné). Obmedzený pohyb neumožňuje prirodzený vývoj pohybového a dýchacieho aparátu, z čoho vyplýva náchylnosť na úrazy. Všetci vieme, prečo dnes kone ustajňujeme v týchto boxoch. Bohužiaľ, dnešné podmienky veľmi iné ustajnenie neumožňujú a práve preto by sme sa mali snažiť koňom dopriať aspoň maximum času na pastvine alebo vo výbehu, v stáde. Len tak udržíme jeho zdravie a keď bude spokojný on, bude spokojný aj jeho jazdec, alebo majiteľ.
Okolie
Nielen vzhľad, účelnosť a hygiena stajne je vizitkou majiteľa stajne, ale aj jej okolie. Všade musia byť stanovené určité pravidlá, ktoré musí každý dodržiavať. Dnes sú majitelia obmedzení financiami, priestorom a podobne, ale aj napriek tomu záleží všetko na snahe a ochote zabezpečiť koňom určité základné podmienky. Ak nie ste schopný toto zabezpečiť, určite si koňa nekupujte. O tom, ako má vyzerať stajňa sme si už povedali, a tomuto musí zodpovedať aj jej zovňajšok. Veľké okná, správna izolácia, kvalitná podlaha aj strecha. Podstatné je účelne postaviť a zariadiť aj ďalšie hospodárske budovy ako priestor na uskladnenie krmiva, podstielky, priestor pre postroje, konskú lekáreň a , samozrejme, vhodné miesto na skladovanie hnoja a čo najväčší výbeh.
Pri výbere priestoru na uskladnenie podstielky a krmiva si musíte premyslieť, ako často a v akých množstvách budete tieto veci dovážať. Nezabudnite na tú časť, kde budete mať vždy železnú rezervu. Vhodné sú povaly stajní alebo hospodárskych budov, pozor však na požiarne smernice a zabezpečenie rýchleho úniku zo stajne. Vrstva slamy alebo sena na pôjde slúži aj ako veľmi dobrá izolácia, či už v zime alebo v lete. Dôležité je len zabezpečiť, aby sa nezhadzovalo priamo do stajne, alebo v priestoroch, kde sú okná alebo dvere stajne, pretože sa príliš práši. Môžete použiť aj rôzne senníky, dajte ale pozor, aby slama alebo seno neležali priamo na zemi. Veľmi ľahko navlhnú a môžu splesnivieť alebo začať hniť. V priestore, v ktorom ich skladujete, sa musí dobre vetrať, nesmie tam zatekať a nemali by v ňom byť myši, pretože prenášajú nebezpečné choroby.
Veľmi dobré je spraviť aj zásobník vody. Nikdy neviete čo sa môže stať, a zároveň je to aj ekonomická záležitosť.
Jadrové krmivo sa najčastejšie skladuje vo vreciach alebo rôznych bedniach či kontajneroch. Nezaberá toľko miesta, takže nie je veľký problém ho kdekoľvek uskladniť. Jadro vždy musí byť dobre uzavreté, aby sa k nemu kone samé nedostali (pri skonzumovaní vysokého množstva môže nastať schvátenie kopýt a pod.). Krmivo a podstielka by malo byť čo najbližšie k stajni, celkovo to uľahčuje prácu a udržiavanie poriadku. Naopak, hnoj by mal byť čo najďalej od stajní a od výbehov. Zdržiava sa na ňom hmyz a uvoľňujú sa zdraviu škodlivé plyny. Z hnojiska by mal byť zabezpečený odtok močky, aby sa nedostala k budovám alebo na pastvinu.
V sedlovni musí byť poriadok, sucho a teplo. Obvykle nadväzuje na stajňu. Dôležité je to, aby tam neboli výrazné výkyvy teplôt, vysoká vlhkosť, prach, koncentrácia stajňových plynov. Znižujete tak životnosť postrojov. V sedlovni často býva aj lekárnička a veci na čistenie.
Ideálne je, ak výbeh nadväzuje na stajňu. Dôležité je, aby kone mali aspoň nejaký priestor, kde môžu voľne behať a oddychovať. Aj keď kôň vo výbehu len postáva, vždy je to pre neho lepšie, ako keď stojí medzi 4 stenami v stajni. O povrch výbehu sa treba starať. Nemal by byť príliš blatistý (riešenie sú piesok, piliny ...) alebo znečistený výkalmi (držia sa tu parazity a baktérie). Dajte ale pozor aj na diery napr. po hlodavcoch alebo predmety, o ktoré sa kôň môže zraniť. Ohrada musí byť vysoká a pevná. Po určitom čase sa kone môžu začať nudiť a špekulovať ako von. Ideálne je aj keď je vo výbehu tráva im tam pridať balík sena alebo slamy, občas priniesť natrhané vetvy a podobne. Dôležité pred zlým počasím ale aj pred slnkom je miesto, kam sa môžu kone schovať.
Pri stajniach väčšinou býva aj jazdiareň. Jej minimálna veľkosť by mala byť 20 x 40 m. Ideálne je ak je ohradená. Dôležitá je dobrá drenáž, aby sa nedržala v jazdiarni voda. Tak je jazdiareň počas roka dlhšie využívateľná. Povrch jazdiarne treba neustále podľa potrieb upravovať. Všetci by sme samozrejme najradšej okrem jazdiarne mali aj halu. Väčšina jazdiarní je totiž použiteľná len časť roka. Keď prší, je blato, sneží alebo zamrzne. Často je hala menšia ako jazdiareň, pretože je výstavba je nákladná, ale v spomenutých prípadoch veľmi pomôže.
Sprchovací kút by mal byť umiestnený blízko pri stajni, aby sme ho mali aj v horších prípadoch, kedy ide o liečenie hneď po ruke. Dôležité je zabezpečiť odtok vody tak, aby sa nedostávala do stajne, ani do iných budov, ale aby ani neostal po nej neporiadok na dvore.
Nech už máme areál akokoľvek zariadený, všade musí byť poriadok. Je to naša vizitka, ale zároveň prispievame aj k bezpečnosti v areáli.
Přidat komentář

Požiadavky na ustajnenie

21. září 2007 v 16:14 |  Zaujímavosti
Požiadavky na ustajnenie
V oblasti ustajňovania sa často stretávame ešte s mylnými názormi, ktoré kladú dôraz v prvom rade na pohodlie jazdca a až potom na pohodlie a hlavne zdravie koňa. Následkom sú problémy ako poruchy zdravia koní, ich rastu, výkonnosti, reprodukcie a problémy s psychikou koňa.
Stajňa by mala spĺňať tieto základné požiadavky:
· kôň potrebuje nezávadné krmivo a pitnú vodu
· kôň potrebuje pohyb
· kôň potrebuje sociálny kontakt
· kôň potrebuje svetlo a čerstvý vzduch
V týchto bodoch je v skratke zhrnuté všetko, bez čoho sa kôň nezaobíde. Na prvý pohľad to vyzerá veľmi jednoducho, ale keď sa pozrieme okolo vidíme, že splnenie týchto 4 bodov robí mnohým majiteľom stajní značné problémy. Ak niečo z tohoto absentuje, odrazí sa to na konskom zdraví, či už fyzickom, alebo psychickom.
Ako má vyzerať žľab
Má byť umiestnený vo výške lakťového kĺbu koňa, čo je 0,65 - 0,90 m, v prípade veľkých plemien až vo výške 1m. Šírka 0,65 m, hĺbka 0,4 m. Ideálnym materiálom je kamenina, nahrádza sa aj plastom. Hrana býva zahnutá dovnútra, aby kone nevyhadzovali krmivo zbytočne von. Vo voľných stajniach sa žľaby nachádzajú po obvode stajne, záleží vždy od počtu koní. Na jedno odstavené žriebä musíme počítať s dĺžkou žľabu minimálne 0,6 m, na ročka 0,7 m a na dospelého koňa 0,8 m. Objemové krmivo sa kladie na čistú podstielku pod žľab, vo voľnej stajni na určené miesto uprostred, niektoré stajne ale aj boxy majú vyhradený priestor (napr. v rohu boxu oddelený doskami, tak, aby dnu kôň nevošiel ale mohol sa pohodlne kŕmiť), aby sa neroznášalo po celom boxe. Každému vyhovuje niečo iné, dôležité je, aby bolo uložené vždy do čistého priestoru. Niekedy sa používa aj sieťka, najmä v boxoch, má však svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je napríklad zníženie straty podávaného sena, ktoré kone zašľapú alebo roznosia po boxe, ďalej zabraňuje znečisteniu od podstielky, v prípade podstielania pilinami zabraňuje ich zmiešaniu s krmivom (všetky tieto výhody môže nahradiť aj spomínaný oddelený priestor v boxe). Medzi negatíva patrí prácnosť pri dávkovaní sena do siete, potlačenie selektívnej vlastnosti pri výbere a uprednostňovaní príjmu niektorých rastlín koňom. Pre rastúcu kategóriu koní je takýto spôsob kŕmenia nevhodný, pretože kone musia zohýnať hlavu až na zem, inak nedochádza k prirodzenému vývoju chrbta.
Napájačka
Kôň spotrebuje 20 - 50 l pitnej vody. Kôň musí dostávať absolútne čistú vodu. Napájame buď pomocou vedier, čo je však náročnejšie, pretože ich treba stále dopĺňať alebo napájačiek, ktoré treba len čistiť a kontrolovať, či fungujú. Každá napájačka by mala mať samostatný kohútik a prívod z akumulačnej nádržky, aby sme zabezpečili teplotu odstátej vody 8 - 12 stupňov). Výška umiestnenia je 1,2 - 1,5 m nad podlahou, najlepšie v najteplejšom mieste. Vo voľných stajniach sa budujú tzv. napájacie žľaby, ktoré majú regulačný plavák alebo stály prietok vody. Žľaby so stálym prietokom vody sa umiestňujú najmä vonku na pastvinách, keď je možné využiť prírodnú, ale nezávadnú vodu. Dajte pozor na namŕzanie napájačiek a taktiež na ich čistotu.

Stajňa a pohyb koňa
Pohyb je pre koňa veľmi dôležitý, pretože zabezpečuje regeneráciu pohybového aparátu a motilitu črevného traktu a tráviaceho ústrojenstva. Je nevyhnutý pre správne fungovanie kĺbov a šliach, vývoj kopytného puzdra. Pohyb napĺňa aj psychické a sociálne požiadavky koňa.
Práve pre spomenuté dôvody je ideálny pastevný odchov, kde je vybudovaný len prístrešok, ktorý kone chráni pre nepriaznivým počasím. Využíva sa najmä na odchov mladých jedincov alebo dožitie starých koní.
Všetky ostatné možnosti sa tejto ideálnej alternatíve snažia len priblížiť. Najlepšie sú na tom stajne, ktoré majú dostatočne veľké výbehy na to, aby v nich kone mohli byť prakticky celý deň.
Voľné ustajnenie
Druhým najprirodzenejším ustajnením je voľné ustajnenie. Stavebne je náročnejšie a drahšie. Používa sa pre chovné kobyly, žriebätá a mladé kone. Kapacita takejto stajne je závislá na potrebe plochy a kubatúry na koňa.
Požiadavky na plochu:
dospelý kôň: 7,3 m/ks
kobyla so žriebäťom: 12 - 16 m2
žriebä do 1,5 roku: 6 m2
dorast: 7 - 8 m2
do 3 rokov: 8 - 12 m2
Kubatúra stajne:
normálne plemená: 28 - 40 m3
malé plemená (pod 148 cm KVH): 20 - 27 m3

Voľná stajňa by mala byť na mierne vyvýšenom slnečnom mieste. Pozdĺžna os by mala viesť zo severu na juh. V stajni by malo byť sucho, vzdušne, ale bez prievanu. Okná by mali zabezpečovať dostatočné osvetlenie stajne, ich rozmer by mal byť 1,2 x 0,9 m s tým, že sa dajú sklápať dovnútra kvôli vetraniu a majú izolačné dvojité sklo. Treba ich umiestniť tak, aby slnečné lúče neoslňovali kone do očí, minimálne 1,8 - 2 m nad podlahou. Pomer plochy stajne je 10 - 16 : 1, čo je 1 m okna na 8 - 12 m stajne. Na oboch koncoch stajne by mali byť umiestnené dvere. Ich veľkosť sa prispôsobuje veľkosti plánovanej techniky, ktorá sa má v stajni používať (odvoz hnoja a pod.). V stajni by nemali byť žiadne prekážky ani vnútorné stĺpy, pretože sú príčinou mnohých úrazov. Podlaha býva najčastejšie betónová so sklonom 1 - 2 cm/m s nastieľaním hlbokej podstielky. Najvhodnejšia podlaha je však drevená. Na trhu sa už objavili aj rôzne gumové a iné náhrady. Vždy pri výbere materiálu prihliadajte na zdravie koňa. V starých stajniach bývala podlaha z tehliarskej hliny zmiešaná s pieskom a rašelinou. Z veterinárnych a hygienických dôvodov sa táto podlaha už dnes nepoužíva. Priamo na tieto stajne by mali nadväzovať pastviny alebo aspoň výbehy, ktoré umožnia celodenný pohyb.
Box
Boxy sa zväčša stavajú v klasických zateplených stajniach. Dajú sa umiestniť aj ako samostatná jednotka do rôznych komplexov, môžu tvoriť stajňu tzv. vonkajších boxov, ale dá sa vytvoriť aj stajňa drevená. Pre stavbu boxov v klasických stajniach platí, že ich počet sa bude odvíjať od kubatúry koňa (28 - 40 m). Plocha boxu sa rovná 2x kohútikovej výške koňa 2.
Ak má kôň výšku 16 cm v kohútiku, výpočet je nasledovný: 1,6x2 = 3,2x3,2 = 10,24 m.
Užšia strana boxu by mala mať minimálne šírku: kohútiková výška x 1,5. Pôrodný box alebo box pre plemenného žrebca by nemal mať menšiu plochu ako 16 m. Boxy bývajú umiestnené tak, aby tvorili radu a umožňovali koňom sociálny kontakt. Medzi radami boxov je stajňová ulička, ktorá by mala mať šírku minimálne 3 m. Steny boxov sa budujú z rôznych materiálov. Ich minimálna výška je 2,2 - 2,5 m. Cca do výšky 1 - 1,4 m siaha pevná, nepriehľadná časť boxu (drevo - veľmi pevné!, múr a pod). Nad ňou sa nachádza kovový rám s mrežami s priemerom prútov 15 - 20 mm a ich rozstupom 5 - 6 cm, aby pri kopnutí nedošlo k uviaznutiu kopyta. Dvere do boxu majú byť minimálne 1,2 m široké s vonkajším bezpečnostným zatváraním. Kovové časti musia byť protikorózne natreté nezávadnou farbou. Najlepšie je pozinkovanie. Vývoj konštrukcie boxov stále napreduje. Nové boxy ponúkajú nie len nové materiály, ale aj napĺňanie sociálnych potrieb koní a zoohygienu. Dvere boxu sú doplnené otváracím oknom, ktoré koňom umožňuje lepší kontakt s okolím. Spodná plná časť boxov už nie je vyplnená až po zem, ale sú tu vyrezané pozdĺžne vetracie otvory, ktoré umožňujú prúdenie čerstvého vzduchu, čím sa znižuje množstvo čpavku v podstielke. Zároveň je to priestor, v ktorom má kôň najčastejšie hlavu (kŕmenie). Rovnako ako vo voľnej stajni dbajte na osvetlenie. Parametre pre svetlosť sú rovnaké.
Druhou alternatívou sú vonkajšie boxy. Existuje viac druhov. Klasické vyzerajú presne ako stajňa, len každý box má svoj vlastný vchod priamo zvonku a nie cez stajňovú uličku. Iné majú vlastnú strechu, vlastné steny, ktoré sú zateplené. Dvere sú dvojdielne, vrchná časť cez deň býva otvorená a umožňuje koňovi kontakt s okolím a na noc sa zatvára. Tieto boxy sa využívajú hlavne v oblastiach s teplejšou klímou. V týchto boxoch sa s koňmi pre ľudí jednoduchšie pracuje, ale na druhej strane samé kone majú nižší sociálny kontakt s ostatnými koňmi.
O ustajnení v tzv. "štondách" písať asi ani nemusíme. Je to síce najekonomickejšie ustajnenie, ale pre fyzické a psychické zdravie koní najhoršie. Sú to malé obdĺžnikové boxy, ktoré sú z jednej strany otvorené a kone sú v nich po celý čas uviazané.
Svetlo a vzduch
Klíma v stajni je rozhodujúca pre zdravie koňa. Samozrejme, najlepšia je pri odchove na pastvinách s jednoduchými prístreškami. Ochrana proti slnku je rovnako dôležitá ako ochrana proti chladu. Prístrešky zabezpečujú tieň a chránia pred silným vetrom. Kone, ktoré sú chované týmto spôsobom sú dostatočne otužilé a zároveň odolné proti respiračným chorobám.
Pri všetkých ostatných alternatívach ustajnenia sa musíme snažiť priblížiť čo najviac k prírodným podmienkam. Nedostatočné osvetlenie má napríklad silný vplyv na neurohumorálnu aktivitu koní (pohlavná činnosť). Narušuje vplyv pôsobenia vitamínov, čo má za následok rachitídu u žriebät, poruchy krvného obrazu, psychické poruchy. Zabezpečte dobré okná ale aj minimálne 2 - 3 W svetla na m2 v stajni.
Ďalším podstatným faktorom je vlhkosť vzduchu. Nevhodná vlhkosť spôsobuje poruchy dýchacieho aparátu. Teplý a vlhký vzduch je nebezpečnejší ako chladný a suchý. Optimálna teplota pre kone v stajni je medzi 8 - 18 C. Záleží, samozrejme, na ročnom období. Preto je aj vetranie veľmi dôležité. Najhoršie, čo môžete v zime spraviť je to, že uzatvoríte všetky vetracie otvory a kone ešte zadekujete. Rýchlo stúpa koncentrácia amoniaku, vlhkosť vzduchu a naruší sa tepelná bilancia. Kone potrebujú čerstvý vzduch a pokiaľ ich správne otužujete, majú dostatočne kvalitnú srsť na to, aby im zima neprekážala (nie extrémne výkyvy teplôt, alebo choré kone). Koncentrácia amoniaku by nemala byť nikdy vyššia ako 5 - 10 ppm!. Koncentrácia CO2 by sa mala pohybovať od 0,1 do 0,2 %. Veľmi nebezpečný je aj prievan - rýchle prúdenie vzduchu, napríklad pri jednorázovom vetraní. Prúdenie vzduchu by sa malo pohybovať v intervale 0,4 - 0,8 m/s a v zime 0,2 m/s.
Přidat komentář

Ako upraviť kŕmenie s príchodom zimy

21. září 2007 v 16:11 |  Starostlivosť
Zdravý kôň nemá problém s chladným počasím. Tepelný komfort sa pohybuje medzi - 8°C a + 15°C. Problém nastáva ak je vlhko a vietor. Kôň znesie bez problémov teploty okolo - 18°C. Samozrejme to neplatí pre choré alebo staré kone. Ak je kôň v izolovanej stajni, nemala by mu robiť problém ani teplota - 40°C. Vždy je pre neho lepšia teplota pod bodom mrazu, ako vlhko alebo nevetraná stajňa.
Odolnosť voči počasiu a vonkajším vplyvom je daná kvalitou a typom srsti. Mnoho jazdcov a majiteľov koní však svojich zverencov prikrýva hneď ako sa vonku trošku schladí. Kôň sa však potom neosrstí tak, ako by pred zimou mal a vyžaduje si opatrnejšiu starostlivosť, inak môže napríklad prechladnúť. Starostlivosť o kratšiu srsť je určite jednoduchšia a svoju úlohu zohráva aj estetické hľadisko, ale pre zdravie koňa je vhodnejšia hrubšia zimná srsť. Dekovaním kôň stráca schopnosť adaptácie.
Prikrývanie dekami sa však odporúča za veterného počasia, kedy teplota klesá pod hranicu - 8°C. Ak dekujete kone za bezveterného počasia a pri vyšších teplotách, neprináša to koňom nič pozitívne, skôr už spomenuté nevýhody.
Dôležitú izolačnú funkciu má aj podkožný tuk. Ak ho nemajú kone dostatok, potrebujú na zachovanie teplotného komfortu väčšie množstvo stráviteľnej energie.
Kým pretrváva chladnejšie počasie, potrebuje kôň dodať viac stráviteľnej energie. Potreba ostatných živín zostáva rovnaká. Zvyčajne stačí len zvýšiť množstvo krmiva. Vhodnejšie je objemové krmivo, ako jadro, pretože obsahuje väčšie množstvo vlákniny, ktorá je fermentovaná pomocou mikroorganizmov v hrubom čreve. Pri tomto procese vzniká pomerne veľké množstvo metabolického tepla. Ak kôň dostáva kvalitné lúčne seno, nie je nutné zvyšovať dávku jadra. V prípade, že kôň začne strácať kondíciu, určite jadro pridajte. Počas zimy je vhodnejší ovos ako jačmeň a kukurica, pretože obsahuje viac vlákniny.
teplota v °C
rýchlosť vetra
nárast potreby stráviteľnej energie v %
+20
0
0
-1
0
23
-12
0
47
-12
16
66

Zvýšenie dávok sa odporúča v takýchto hodnotách:
· o 1 - 1,5 kg na 100 kg hmotnosti koňa v prípade sena
· o 120 g na 100 kg hmotnosti koňa v prípade ovsa
V tomto prípade by mal byť príjem energie ideálny pre produkciu metabolického tepla potrebného na zachovanie vnútornej teploty.
Nízke teploty môžu negatívne ovplyvňovať aj príjem vody. Studená voda je problematická najmä pre kone, ktoré majú problémy so zubami. Kôň začne obmedzovať príjem vody a hrozia koliky a zápchy. Voda by mala mať teplotu v rozmedzí 7 - 18 °C.
Pri dodržaní týchto podmienok by váš koník mal spokojne prežiť aj tú najhoršiu zimu.
Přidat komentář

Rachytída-choroba látkovej premeny

21. září 2007 v 15:57 |  Choroby a ich liečenie
Podstatou rachitídy je porušenie látkovej premeny , čo má za následok nesprávny vývin kostry . Kostra sa vyvíja slabo a nesprávne , lebo sa nedostatočne ukladajú minerálne soli v kostiach . Táto chorba sa vyskytuje u žriebät následkom nedostaku minerálnych látok a vitamínov , hlavne vitamínu
Vzniku choroby pomáhajú : nedostatok svetla v maštali , nízky obsah vápna , fosforu a horčíka v krmive a pinej vode , neplnohodnotné kŕmenie žrebných kobýl , nedostatočné prikrmovanie mladých žriebät minerálnymi látkami , poruchy trávenia , umiestenie žriebät vo vlhkých maštaliach a nedostatok pohybu na zdravom vzduchu .
Príznaky : Rachitída sa prejaví zmenami kostry . Konece dlhých kostí hrubných , akoby opuchli , sú bolestivé , strácajú pravidelný tvar a tým sa menia postoje končatín . Žriebätá chodia opatrne , prestupujú z nohy na nohu , prípadne krívajú a zaostávajú vo vývine .
Liečenie : pri liečení musíme odstrániť všetky nepriaznivé okolnosti , ktoré podporujú vzink choroby . Potrebné lieky predpíše veterinár .
Ochranné opatrenia :
  • musíme dbať na vhodné , vzdušné a svetlé maštale
  • dostok pohybu vonku
  • krmivo pre žribätá musí obsahovať vitamíny a minerálne látky ( zelená tráva , lúčne ,lucernové seno , mrkva , repa a v lete hlavne pastva .
Přidat komentář

Choroby pohybových ústrojov-Paralitická myoglobinúra

21. září 2007 v 15:56 |  Choroby a ich liečenie
Paralytická myoglobinúra koní ( sviatočná choroba )
Táto choroba sa vyskytuje najčastejšiu u chlanokrvních koní privyknutých na každodennú ťažkú prácu , ak dostávajú zvýšennú dávku krmiva .
Objavuje sa najčastejšie na jar a na jeseň , a to po niekoľkodňovom odpočinku . Na chorobu uporzoní náhla zmena v správaní koňa po zapriahnutí a odchode z dvora .
Príznaky : Na začiatku cesty ide kôň normálne , potom náhle pôjde pomaly , chôdza sa stáva
strnulo . Moč je tmavohnedý až čirnohnedý . Neskoršie prejaví slabosť zadku a silne sa potí . Keď zbdáme tieto príznaky , musíme koňa hneď zastavviť a vypriahnuť , zakryť teplou príkrykou a nechať ho pokojne stáť.Ak ho ženieme dalej , stav sa mu naťoľko zhorší , že nakoniec padne na zem a už nevstane . Po vypriahnutí koňovi dôkladne pretriemeslamenými vechťami chrbát a zadok . Asi po hodinovom odpočinku koňa odvedieme pomalým krokom do maštale , a pri chôdzi mu dáme občas oddýchnuť .
V maštali odstane do úplného vyzdravenia . Choroba vyžaduje rýchli veterinárny zákrok .
Ochranné opatrenia :
keď kone nepracujú , treba im znížiť kŕmnu dávku ovsa a jadrových krmív až na polovicu
teplota musí byť maštali 15°C a za nepriaznivého počasia mu dáme prikívku
Přidat komentář

Choroby nervovej sústavy

21. září 2007 v 15:53 |  Choroby a ich liečenie
Choroby nervovej sústavy
Medzi choroby nervovej sústavy zaraďujeme choroby mozgu , miechy a ich blán , slnečný úpal a mrtvicu
prehriatia , choroby mozgových a miechových nervov , zrádnik a psychózy .
Celý článek | Přidat komentář

Výrusové ochorenia dýchacích ciest

21. září 2007 v 15:51 |  Choroby a ich liečenie
Priebeh vírusového ochorenia dýchacích ciest je akútny a býva sprevádzaný kašľom, ktorý je treba odlíšiť od chronického alergického ochorenia. Vírusové ochorenie dýchacích ciest sprevádza aj bakteriálna sekundárna infekcia. Len veterinár môže posúdiť stupeň ochorenia a na základe postihnutia ďalších orgánov určiť vhodnú liečbu. Vakcinácia proti chrípke a herpesvírusovej infekcii by už dnes mala byť samozrejmosťou.
U väčšiny koní sa z neškodnej vírusovej infekcie môže stať chronický alergický kašeľ. Toto nebezpečenstvo môžeme minimalizovať odstránením prašnosti v okolí (bližšie v článku KAŠEĽ). Čerstvý vzduch je najlepšou prevenciou proti kašľu a vírusovým ochoreniam dýchacích ciest ako aj niektorým ďalším infekciám.
Príznaky:
· Kôň nejaví záujem o okolie.
· Suchý kašeľ, ktorý môžu sprevádzať teplota a nechutenstvo.
· Riedky a vodnatý výtok z nosa, ktorý sa časom mení na "mliečny".
· Zväčšené uzliny.
· Choroba sa prejaví aj na susedných koňoch, resp. v stáde.
Čo robiť:
· Kone musia mať absolútny pokoj, nejazdiť.
· Zmerať teplotu, chrániť pred chladom ale aj teplom.
· Skontrolovať dychovú frekvenciu.
· Do 24 hodín zavolať veterinára, ak má však kôň teplotu vyššiu ako 39 stupňov C, veterinára volať okamžite.
· Zaistiť suché ustajnenie bez prievanu, ale s dostatočným vetraním.
· Aby sme zabránili vzniku alergie je dobré minimálne dva týždne namáčať seno.
· Zredukovať prašnosť v boxe.
V prípade vírusových ochorení je nutné kone izolovať, aby sa infekcia ďalej nerozšírila.
Přidat komentář

KAŠEĽ

21. září 2007 v 15:50 |  Choroby a ich liečenie
Príčinou môžu byť zmeny v dýchacom ústrojenstve, srdci alebo brušnej dutine, ďalej akútne infekcie, alergie, parazity a podobne. Kašeľ je vždy signálom nejakého ochorenia, ktorého príčinu môže objasniť len veterinár. Nehovoríme ale o odkašlaní si na jazdiarni z prachu, alebo ak koňovi zabehne. To je len typický obranný mechanizmus, ale nezamieňajme ho s pokašliavaním. To je už mierne chronický kašeľ. Aj keď nemusí ísť o naliehavú situáciu, takýchto pacientov považujeme za chorých a kým sa nám nepodarí objasniť príčinu kašľania, príliš koňa nezaťažujeme.
Kašeľ je veľmi nepríjemný, pretože býva chronický a k jeho zhoršovaniu dochádza nebadane, čo často spôsobuje odkladanie liečby. Ak sa zanedbá, jazdecký kôň sa môže dostať až do štádia, keď je kvôli kašľu nevyužiteľný a v horšom prípade je ho potrebné utratiť.
Prevenciou sú očkovania, redukcia prašného prostredia, kvalitný vzduch. Nezabúdajte, že prevencia je významnejšia ako vlastná liečba.
KAŠEĽ
Príznaky:
· Kôň kašle keď je v pokoji v boxe, pri hre, na začiatku práce ako aj počas nej, po váľaní, v priebehu kŕmenia.
· Kašľať môže občas (odkašliavanie), alebo v "záchvatoch" kašľa. Môže mať rôznu dĺžku, intenzitu, ako aj silu zvuku.
· Dôležité je všimnúť si, či kašle jeden kôň alebo celé stádo. Môže to pomôcť určiť príčinu kašlania.
· Zvýšená frekvencia dýchania, dýchavičnosť.
· A už klasickými príznakmi sú horúčka, výtok z nosa, zväčšené uzliny, znížená výkonnosť.
Čo robiť:
· Ak kôň začne náhle kašlať zameriame sa na všímanie si všetkých príznakov.
· Zmeriame teplotu a dychovú frekvenciu.
· Občasné zakašlanie, ktoré nesprevádza teplota a dýchavičnosť môže počkať na veterinára aj do ďalšieho dňa. V tomto prípade ak kôň spolupracuje, môžeme aj jazdiť, ale len veľmi zľahka. Pokiaľ kašeľ zosilnie, alebo kôň začne byť dýchavičný, prejdite do nižšieho chodu, nechajte ho rozdýchať a najlepšie bude, ak si spravíte len krátku krokovú prechádzku na čerstvom vzduchu.
· Silný a záchvatový kašeľ ako aj iné príznaky (teplota, zvýšená frekvencia dýchania alebo zväčšené uzliny) si už vyžadujú veterinára ešte v ten istý deň. Na takomto koni už samozrejme nejazdite, doprajte mu maximálny pokoj.
Kým sa nepodarí objasniť príčinu je dobré pacienta izolovať, aby nedošlo v prípade infekčného ochorenia k nakazeniu celého stáda.
Přidat komentář

Kam dál